Mníšku na ulici už zazrel snáď každý z nás, no spôsob, akým žijú a to, kto vlastne sú, ostáva pre nás laikov jednou veľkou záhadou. Čo vlastne robia? Zarábajú nejaké peniaze? Bývajú vzrušené a hľadajú si tajných milencov? Na tieto a veľa ďalších otázok som sa opýtal mladej, len 30-ročnej mníšky Júlie.

Článok pokračuje nižšie

Prihláste sa na odber článkov e-mailom:

Júlia vstúpila do rehole, keď mala sotva 18, pričom za múrmi kláštora ostala zatvorená celých sedem rokov. Zdravotné problémy ju prinútili kláštor opustiť, no dodnes svoje rozhodnutie vstúpiť do rádu neľutuje. Poďte sa spoločne so mnou pozrieť na to, ako vyzerá život za uzatvorenými bránami kláštora.

Otvorená spoveď slovenskej mníšky

ŽIVOT ZA ZATVORENÝMI BRÁNAMI KLÁŠTORA

Ahoj Júlia, skús sa nám na úvod trochu predstaviť. Koľko máš rokov, ako dlho si bola mníškou a čomu sa vlastne teraz venuješ?

Ok poďme na to. volám sa Julča, mám 30 rokov a momentálne žijem v zahraničí. Pracujem ako knihovníčka, no a ako mníška som strávila v kláštore sedem rokov.

Ako si sa dostala medzi mníšky?

Vyrástla som v kresťanskej rodine a asi v pätnástich sa mi do rúk dostala jedna knižka o reholiach. Hneď som nadviazala kontakt s miestnymi mníškami v konteplatívnom kláštore (Konteplácia – rozjímanie, pozn. red.), kam ma vtedy z kapacitných dôvodov nemohli prijať. No dostala som kontakt na iný kláštor (Rímsko-katolícky), kam som vstúpila hneď po maturite. Vtedy som mala len 18 rokov.

To je pomerne nízky vek. Už v tom období si bola tak skalopevne presvedčená o tom, že chceš byť do konca života mníškou?

Je to trochu bláznivé, ale vlastne áno. Sú tam sestry, ktoré už viac ako 50 rokov neprekročili brány kláštora, takže o niečom takom musíš byť skutočne presvedčený.

V tom čase si bola ešte veľmi mladučkým dievčaťom. Nelákali ťa radosti všedného života? Manžel, deti, rodina…

Jasné, dokonca som chvíľu mala aj chlapca. Životná situácia sa ale zmenila a on musel kvôli vzdelaniu a práci odísť do zahraničia. Ostatne, ja som odišla tiež, ale rovno do kláštora. Je veľmi ťažké vysvetliť takéto rozhodnutie, no v každom prípade ho neľutujem!

Ako dlho si žila medzi mníškami a prečo si vlastne od nich odišla?

V kláštore som strávila sedem rokov, ale nechcela som odtiaľ odísť. Vážne som ochorela a v tom čase jednoducho nebolo možné, aby som mala plnohodnotný podiel na duchovne, ale aj telesne náročnom kláštornom živote. Za múrmi kláštora sa vstáva naozaj skoro. Značné množstvo času trávime modlitbou, no tak isto musíme veľa pracovať. Kláštor tohto druhu je jednoducho tvrdou previerkou disciplíny.

Ok, poďme sa teraz bližšie pozrieť na to, čo to obnáša byť mníškou. Ak by sa povedzme nejaká naša čitateľka chcela stať mníškou, čo k tomu potrebuje? Musí spĺňať nejaké zvláštne kritéria, mať napríklad teologické vzdelanie atď.?

Hm, tak predovšetkým sa musíš veľa modliť a mať v hlave jasno, či je to pre teba tá správna cesta. Nie každý sa totiž na takýto život hodí. Potom sa nadviaže kontakt s kláštorom a začína sa dialóg s novicmajsterkou. Následne začína postulát a noviciát, kedy máš čas na spoznanie kláštorného života. V tomto čase je možné kedykoľvek slobodne odísť. Špeciálne vzdelanie nepotrebuješ, ale samozrejme tak ako všade, aj tu je dobré ak nejaké vzdelanie máš. Ono sa všetko čo už vieš, dá využiť aj v kláštore.

Počkaj, chceš tým povedať, že po ukončení tohoto procesu už nikdy nemôžeš z kláštora odísť?

Ale áno, po tomto všetkom sa skladajú dočasné sľuby. Zväčša je to na tri roky a po nich tiež môžeš odísť. No po večných sľuboch už nie! V podstate však má človek dosť času na to, aby si všetko v hlave vyjasnil a slobodne sa rozhodol.

To áno, ale napriek tomu to znie trochu strašidelne. Čo ak sa žena predsa len rozhodne odísť aj po tom, čo zloží tie večné sľuby? Budú jej snáď ostatné sestry fyzicky brániť alebo existuje nejaký iný postih, povedzme finančný?

To nie, na silu ťa nikto držať nemôže, to je jasné. Ono sa to opäť začne riešiť dialógom. Musíš riadne vysvetliť, prečo chceš odísť. Väčšinou ti ponúknu prestup do iného kláštora, kde sú možno trochu iné pravidlá a samozrejme iní ľudia. Ak sa však predsa len rozhodneš odísť, tak budeš potrebovať oslobodenie od sľubov priamo z Ríma. Trvá to dosť dlho.

Uff, no dobre. Skús nám teraz porozprávať niečo viac o tom, ako žijú mníšky. Možno by bolo fajn popísať taký bežný deň.

Ok, takže: 5:00 budíček – vstávanie. 5:30 ranné chvály a potom rozjímanie a svätá omša. Potom raňajky. V mojom kláštore boli veľmi jednoduché a rýchle – stojíš na svojom mieste pri stole a zješ krajec chleba pomazaný medom. Potom nasleduje práca až do 11:00. Potom spytovanie svedomia, krátka modlitba, obed a rekreácia (spoločná hodinka oddychu). Poobede duchovné čítanie v celách (izby mníšok – pozn. red.) a znova práca. O 16:30 spevy, rozjímania, znova rekreácia, potom modlitba a prísne silencium (silencium – mlčanie pozn. red). Neskoro večer ešte jedna modlitba a cca o 22:30 sa ide spať. Ešte treba dodať, že hovoriť sa smie iba počas rekreácie. Počas práce a ostatných činností sa musí mlčať.

To znie ako skutočne prísny režim. Čo je vlastne poslaním mníšky, ako to vnímate vy?

Ono je to tak. Je potrebné vedieť, že existujú dva hlavné druhy kláštorného života. Konteplatívny, ten je zameraný na modlitbu a asketický spôsob života. Aktívny, tu pracujú bratia a sestry medzi ľuďmi v rozličných sociálnych oblastiach. V školách pri bezdomovcoch atď…

Z tvojho rozprávania som usúdil, že ty si žila tým prvým spôsobom. Čo je teda zmyslom života sestry v konteplatívnom kláštore?

Hlavne tie modlitby. Príjmajú sa prosby ľudí s ťažkosťami a my sa potom za nich modlíme. Môžem ti povedať, že aj v 21 storočí sa dejú zázraky a ľudia sa vďaka modlitbám uzdravia či obrátia. Je to skrátka životné poslanie. Snažíme sa nájsť hlbší kontakt s Bohom. Ak vstúpiš do kláštora preto, lebo tam varia dobrú polievku, tak tam veru dlho nevydržíš. 🙂

Rozumiem (smiech). Apropo, varí sa v kláštore dobre?

V kláštore prakticky stále prebieha nejaký pôst. Napríklad počas veľkého pôstu pred veľkou nocou nemôžeš jesť ani nič biele (vajíčka alebo syr). Mäso takmer nikdy, no občas sú ryby. Ale sem tam môžeš v piatok vypiť pivo. 🙂

Pivko v piatok večer znie fajn. Je v kláštore priestor pre vlastné súkromie? Máš napríklad vlastnú izbu, prístup k telefónu či internetu?

Vlastnú izbu máš, volá sa to cela a vyzerá to tam naozaj ako vo väzení. Internet a telefón nemáš. Telefonovať sa dá raz za čas a stretnúť sa s príbuznými môžeš tiež iba čas od času aj to za mrežami. Internet síce v kláštore majú, no používa sa iba na komunikáciu s vonkajším svetom. Žiadne surfovanie či zábava.

To mi chceš povedať, že ak príde rodina na návštevu za tebou, ste oddelení mrežami rovnako ako v base? 

Vlastne áno. Pre rodičov to rozhodne nie je ľahké. Neplatí to však striktne pre každý kláštor, u nás boli pravidlá pomerne prísne.

Môžeš ísť občas aj von z kláštora? Máte niečo ako vychádzky, opušťáky, dovolenku?

To nie, z kláštora môžeš odísť nanajvýš tak k lekárovi, ale len ak je to naozaj nevyhnutné.

Panujú v kláštore intrigy, prebieha aj tu niečo ako “šikana” na pracovisku?

V našom kláštore som nikdy nič také nezažila. Je pravda, že čas od času sa sestry pohádali, ale vždy sa vedeli rýchlo pomeriť.

Nútili ťa v kláštore niekedy do niečoho, čo ti bolo vyložene nepríjemné?

Nie. Samozrejme boli veci, ktoré mi nepadli ľahko. Napríklad ranné vstávanie alebo keď musíš prosiť predstavenú o také banálne veci, ako je zubná pasta. Nakoniec som to ale všetko robila dobrovoľne, takže to bolo v poriadku.

Ako je to s platom? Dostávala si nejaké peniaze?

Ale prosím ťa. Načo by ti boli peniaze, keď aj tak nemôžeš ísť do obchodu? 🙂 V kláštore je všetko, čo človek potrebuje, a nakoniec toho skutočne nepotrebuje veľa.

Teraz otázka na odľahčenie. Si mladá žena, neštvalo ťa neustále chodiť v habite? Žiadne pekné šatičky a tak ďalej…

Vieš, habit je náhodou super vec. Nemusíš každé ráno premýšľať, čo si oblečieš! 🙂

Mimochodom, spovedajú sa aj mníšky? A ak áno tak z čoho? Za múrmi kláštora sa asi veľa hriechov spráchať nedá.

Spoveď bola každé dva týždne. Hriech nie je len to zlé, čo urobíš, ale aj to dobré, čo by si urobiť mohol a neurobil si. Vždy sa niečo nájde, veď nikto nie je dokonalý.

Prežila si niekedy niečo ako zjavenie? Kontakt s Bohom alebo s niekým “z hora” ?

Kontakt s Bohom prežívam deň čo deň v modlitbe, no zjavenia nie. Vlastne po nich ani netúžim.

SEX A VZŤAHY

V poriadku, teraz sa ťa opýtam na niečo, na čo by sa človek mníšky pýtať nemal, no nepochybujem, že čitatelia otázky tohto druhu čakajú. Strávila si celých sedem rokov za múrmi kláštora, čo nie je krátka doba, takže… Nechýbal ti sex?

Dočítajte za 1€

Získajte prístup ku všetkým článkom na NEXT Magazíne

REGISTRUJTE SA TU

Lajknite si NEXT na Facebooku: